Najstaršou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých, ktorý bol zrejme postavený už v 12. stor., ale podľa niektorých indícií tak tomu mohlo byť v 11. stor. Románsky kostol bol rozšírený a goticky prestavaný v 14. stor. a okolo r. 1400 zaklenutý. O kostole z týchto storočí sa zachovalo málo správ. Zdá sa, že to bola kaplnka benediktínskeho kláštora, zasvätená sv. Martinovi. Objekt bol pravdepodobne rozšírený r. 1628 vežou a loďou a zasvätený Všetkým Svätým. Stavba bola určite poškodená neustálymi nájazdmi Turkov a udalosťami nasledujúceho protihabsburgského povstania Ferenca II. Rákócziho. Preto bol kostol r. 1723 opravený a znovu rozšírený o novú loď. R. 1780 drevenú loď a vežu zbúrali a nahradili novostavbou už z pevného materiálu. R. 1795 bol kostol opravovaný a znova zasvätený Všetkým Svätým. Budova bola opäť opravovaná v rokoch 1804, keď bola pristavaná sakristia a upravená veža. R. 1825 bol objekt znova reštaurovaný, podobne r. 1898 jeho presbytérium. Posledná oprava kostola bola prevedená r. 1990. Je to jednoloďová stavba s dlhým gotickým presbytériom, neskorobarokovou loďou, pristavanou sakristiou a pred štítové priečelie predstavanou vysokou vežou. Fasády presbytéria člení rad oporných pilierov a okná s oblým zakončením sú na všetkých priečeliach kostola. Loď členia lizénové rámy, podobne ako vežu, ktorej poschodia oddeľujú výrazné kordónové rímsy, svetlík a zvukové otvory s polkruhovým zakončením. Veža, pod ktorou je otvorená vstupná arkádová predsieň, je krytá prilbou. V predsieni je mozaika s letopočtami a iniciálkami +A+D+ 1074 1794 1950 O A M G D. Presbytérium s polygonálnym uzáverom je zaklenuté neskorogotickou sieťovou klenbou, ktorej rebrá s dvomi žľabmi dosadajú na polkruhové konzoly. V lodi pruské klenby s medziklenbovými pásmi spočívajú na rímsach vtiahnutých pilierov. Nástropné maľby pruskej klenby sú dielom maliara kostolov a reštaurátora Ferdinanda Papa z r. 1957. Nástropné maľ-by Nanebovzania Panny Márie a Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sú dielom nitrianskeho akademického maliara Edmunda Massányiho z r. 1951. Hlavný rokokový oltár z 2. polovice 18. stor. má pilastrovú architektúru a uprostred obraz Všetkých Svätých. Pred ním je osadená socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a sochy sv. Jozefa a sv. Alžbety uhorskej. Po stranách sú plastiky stojacich anjelov. V lodi sú bočné oltáre s barokovými obrazmi sv. Imricha kráľoviča a sv. Jána Nepomuckého z 18. stor. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. stor. Lurdská jaskyňa bola postavená okolo r. 1930 a je v nej socha Lurdskej Panny Márie. V lodi sú sochy sv. Terézie, Máriinho Nepoškvrneného Srdca a sv. Antona, v sakristii je socha Naj-svätejšieho Srdca Ježišovho. Na novšej krstiteľnici je súsošie Krstu Pána. 14 obrazov zastavení Krížovej cesty pochádza z 19. stor. V sakristii je drevený procesijový kríž s polychrómovaným korpusom, ktorý je ranobarokovou ľudovou prácou z konca 17. stor. Svätenička je baroková z 1. polovice 18. stor. Na chóre spočívajúcom na troch arkádach s konvexno-konkávnym parapetom je organ z r. 1837, ktorý na náklady nitrianskej kapituly vyrobil bratislavský majster Károly Klockner (Klokner). Organ po viacerých opravách (naposledy r. 1984) je funkčný dodnes. Organ v kostole bol už v polovici 18. stor. Vo veži sú zavesené štyri bronzové zvony, veľký zasvätený Všetkým svätým bol r. 1924 vyliaty firmou bratia Fischerovci v Trnave, podobne ako malý zvon zasvätený Panne Márii kráľovnej nebies. Druhý menší zvon r. 1896 vyliala opäť firma bratov Fischerovcov v Trnave, je zasvätený Svätej Trojici, výrazný je nápis MILENIUMI EMLÉK (miléniová pamiatka). Zvon umieráčik je zasvätený sv. Jozefovi a vyrobila ho firma bratia Fischerovci v Trnave. Zvony sa v kostole spomínajú už v 18. stor., r. 1916 na vojenské účely (od-lievanie kanónov) boli zhabané dva zvony, jeden zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi apoštolom z r. 1915 a druhý zvon sv. Jána Nepomuckého a sv. Imricha kráľoviča z r. 1856.
Pri kostole sa nachádzal benediktínsky kláštor zasvätený Blahoslavenej Panne Márii, ktorý bol postavený na konci 11. storočia, či v prvých desaťročiach 12. storočia. Do jej komplexu patrila kaplnka sv. Martina. Bola to pravdepodobne iba menšia prízemná budova slúžiaca na šírenie kresťanstva a upevňovanie moci rádu benediktínov a opátstva v Hronskom Svätom Beňadiku. Kláštor pravdepodobne za tureckých vojen bol veľmi poškodený a zanikol, benediktíni ho už viac neobnovili. Posledné zvyšky kláštora boli odstránené v záhrade r.k. fary za pôsobenia farára Ferenca Drnovszkyho.
V strede obce sa nachádza barokovo-klasicistická kúria postavená v 2. polovici 18. storočia pravdepodobne na starších základoch, zrejme niekedy z 2. polovice 17. storočia. Kúriu vlastnili viacerý majitelia. Posledným súkromným majiteľom budovy bol miestny obyvateľ László Czilling. Kúriu pred rokom 1930 predal obci, ktorá v nej zriadila notársky úrad. V budove dnes sídli firma Agrocentrum. Samozrejme kúria bola viackrát prefasádovaná. Je to prízemná trojtaktová obdĺžniková stavba krytá manzardovou strechou, ktorej fasády členia obdĺžnikové okná v šambránach.
Pri mlyne si okolo roku 1925 dal postaviť neoklasicistikú kúriu József Aujeszky, majiteľ nitrianskeho mlyna. Je to prízemná obdĺžniková budova so sedemosovou hlavnou fasádou, ktorej stredný vystupujúci rizalit je zakončený murovaným štítom. Okná sú v šambránach a po stranách majú spoločnú podokennú rímsu, šambrány rizalitu sú polkruhovo zakončené. Po r. 1945 kúriu využilo miestne JRD, dnes je budova prázdna. Na samote Pustý Jáger sa zachoval zvyšok kaštieľa, pravdepodobne na miestne kúrie Pogrányiovcov, ktorá bola postavená na začiatku 17. storočia Pogrányiovci boli pôvodnými majiteľmi samoty. Neskorším majiteľom sa tu stal Zsigmond Nyáry. Nyáryovci už roku 1696 vlastnili v Pohraniciach vinohrad. Jánokyovci dali na začiatku 19. storočia postaviť s použitím staršej stavby klasicistický kaštieľ. V budove bola roku 1948 umiestnená ZŠ obce Malý Lapáš, ale pre zlý stav kaštieľa v roku 1952 bola odtiaľ presťahovaná. V roku 1955 bola väčšia časť zbúraná. Po roku 1961 zdedila budovu rodina Tóthovcov. Kaštieľ bola prízemná stavba na pôdoryse s tvarom V. Z kaštieľa sa zachovala jedna nárožná časť s malým zvyškom stredného traktu. V kaštieli sa čiastočne zachovalo pôvodné zariadenie, častým hosťom tu bol vynikajúci komárňanský sochár Gyula Berecz